Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web
aktualizované: 28.03.2013 08:52:49 

Altesse Royal z Modrej Zeme

 

MOŠOVCE - neofiko agi preteky

30.apríl 2011, Mošovce, L - pokročilí 

Dlho očakávaný multivíkend v Mošovciach spojený so strašným množstvom zábavy, a okrem iného sprevádzaný aj neoficiálnymi agi pretekmi, na ktorých sa nám náhodou podarilo splašiť 2. MIESTO v súčtoch, aj keď síce nerozumiem tomu ako, ale pohár doma je. :)) K náhode dopomohlo aj to, že v agi open sa largovia jeden za druhým doradu vyDISkovali. Ten náš open beh takisto stojí za ..., a tak verejne ponúknem len

jumping:

 

 

  

PŘEDVELIKONOČNÍ VÝPRASK

Neoficiálne agility preteky, 10.apríl 2011, Hodonín CZ, LA - pokročilí

Nedeľná oddychovka po 2 - dňovej asistencii pri prípravách vylučovačiek na MS FCI a WUSV. Naplno sme si užili nie ďaleké cestovanie, vysedávanie a vylihovanie pri parkúre v prostredí krásneho cvičáku pri rieke Morava, po tohtoročnom jedinom  treningu agility v Trenčíne som veľa nečakala, iba skackanie pre radosť, bez stresu. Tiež som čakala, čo to dá, či Tessa nebude mať medzery v niektorých navigačných veciach. No ale nemalaa! 

Agility open dopadlo pekne, jedna moja chyba - zle som Tessu naviedla do slalomu, pretože nábeh zľava je pre ňu pomerne nová vec, naučila sa ho na minuloročnom letnom tábore, no a odvtedy sme takmer netrénovali. No a jedna zhodená skočka. Agi open 5. miesto

 

No a jumping prenádherný, rýchly, tešila som sa naňho a nesklamal - prebehli sme ho čisto a rýchlo = 3. miesto

Nakoniec som teda ostala velmi milo prekvapená, pretože toto naše pôsobenie nám v celkových súčtoch vynieslo prenádherné 3. MIESTO v large-och!

Fotky zdes: http://offca.rajce.idnes.cz/Nofiko_agility_preteky_Hodonin/

 

 

 

MUSHING POD VĚŽÍ - JAR 2011 

Preteky psích záprahov na suchu, 26.-27.marec 2011, Radíkov u Olomouce CZ, kategoria BKJw

Mushingová sezóna nám vrcholí, kvôli vysokým teplotám už trénujeme minimálne, napriek tomu máme za celú zimu toho nabehaného dosť na to, aby sme bez problémov odbehli v plnej rýchlosti zo 7 km v Radíkove.

Dorazili sme až v sobotu okolo obeda, štarty boli od 13:00. Teplota bola trošku vyššia, ale stále kupodivu dosť znesiteľná. Bolo tam chladnejšie ako u nás na dolniakoch. Vyložiť, ubytovať, sadať na bicykel a poďho na štart. V kategorii sme boli štyri, trať bola pripravená lesopoľná, rýchla, technická. Čo si pod tým predstaviť? No, zistili sme - krásne prudké zákruty, raz kus blatovej cesty, potom prípoľná, potom dolukopec lesom a serpentínovanie medzi stromami po kaskádach koreňov stromov, potom velký otvorený lúčny priestor, kde nevedno kudy dál, potom prudky malý kopeček dolu, zalistený žliabok a horekopec do ciela. Mám k tomu dve veci: 1. síce som sa na zodratých brzdách nezabila úplne, ale viackrát na zemi som ešte na jednom preteku nebola. Toto je zatial padací rekord. Brzdy treba doplniť. 2. ZABLUDILA SOM!!! A čo je viac na porazenie, asi 3 zákruty pred cielom!!! A hodillo nás to naspať smer štart! Takže v konečnom dôsledku sme neprešli 7, ale dobrých 10 km! Musím z  tejto pekelnej situácie vychvaliť Tessu, lebo nebyť toho, ako sa ona hrdinsky držala, tak mňa tam porazí. Po dorazení do (ehm) štartu vyzerala ako po odbehnutí prvopretekových 5 km. Babulenka moja.

Bola som rozhodnutá druhý deň neštartovať, však načo, no organizátorka ma zlomila. Druhý deň sme opäť vyštartovali, v rýchlom tempe, no nie úplne naplno (kedže nám už o nič nešlo, značne sme sa vypluli už v predošlý deň, nepotrebujeme sa úplne doraziť). Prudký kopeček som si zastavila a zišla ho po svojich, horekopčeky som šla na najľahšom prevode, Tessa poklusom (ona nikdy nejde v kluse, vždy cval).. na lúke nám začalo byť teplo, tak načo sa prepínať... Došli do ciela s úsmevom.. A TOTO NAM VYNIESLO NAJLEPŠÍ ČAS SPOMEDZI BIKEROV?!?! A porovnateľný čas s víťazmi ostatných disciplín?!?! Krucinal, aký čas by sme mali v deň prvý, keď tam sme šli naozaj nadoraz?!?!  Je to na roztrhnutie. Ale stáva sa. Treba sa naučiť aj s takýmto niečím sa vysporiadavať.

No a nakoniec nám to vynieslo ostávajúce tretie miesto, kedže jedna pretekárka buď nedorazila, alebo odstúpila, alebo čo. Časy nemám, výsledky usporiadateľa ešte nie sú k dispozícii.

Fotky od Duša sú tu: http://offca.rajce.idnes.cz/Mushing_Pod_vezi_-_Radikov_jar_2011/#

                

                                

 

 

 

REVIŠTSKÝ OKRUH 2010

Preteky psích záprahov na suchu, 13.-14. november 2010, Revištské Podzámčie, cca 5km, kategória BKJw

Sme doma, obsah vaku vysypaný do pračky, už aj vypratý, už aj blato z vlasov a uší vymyté, v nose ale ostalo. Našťastie sa dalo vymyť z gatiek hned na mieste :) Toľko stať o tom, "kde všade". A teraz otázka "koľko". No minulý rok bolo menej, To sme vtedy netušili, že to vie byť aj horšie! V sobotu ráno som si bola pozrieť kus trate a snažila som si zapmätať, ktorá mláka sa z ktorej strany vyberá.. NO JASNE! Jednak som stretla aj pár takých, čo sa nedali normálne obísť ani peši, a dvak sa v tej rýchlosti všetko zapamätané ruší, a najbezpečnejšie je to priamo cez mláky, keďže tam je blatovej vrstvy najmenej.
 
Prvý deň som nastúpila na štart v nenormálnych kŕčoch a žalúdkotočení (v Revišti sa totž noc predtým nachádzala nejaká "Metla ľudstva" , a ja som mala pár dní predtým narodeniny - 11.11., ešte k tomu všetkému som dostala štartové číslo 11). Majka ma vtedy povzbudila slovami "neboj, ja som minulý rok tiež lepšie vyzerala v cieli ako na štarte" :)) ďakujem! Na trati  nechýbaloTessničkine zblbnuté preskakovanie pások, motanie, v poslednej štvrtine trate defekt, naše dobiehanie do cieľa bolo rozpačité. Nuže a takto sme na našu sokyňu stratili 22 sekúnd, po prvom kole teda druhé, pred nami  česká súperka s ESP.
 
Druhý deň som sa cítila na štarte ok, Tessnička nechcela piť, ale ok, jej problém, vyštartovali sme ok, zákruty presné, následne šikana, prechod z lesa na lúku, kolík v zemi, Tessa z jednej strany kolíku, ja z druhej, môj zvresk a plesk žaba do trávy. V tom návale adrenalínu som necítila nijakú bolesť, ani mi nedošlo, že ouha, pád, iba že strata sekúnd, rýchlo treba naskočiť. Tessa sa rozbehla, na konci lúky sme dobehli dvoch ESP (češku a chlapa), následne zahrala Tessničkina ambicióznosť, a tá ich s pôžitkom a ľahkosťou predbehla. Zdalo sa mi ale, že sučinka ESPčková už toho má docela dosť.
Ako sa ale ukázalo, buba moja je v super forme, nemala ani problém do ciela s ľahkosťou prišprintovať, čo nás zrejme zachránilo. Je to fajn pocit, keď viem, že to psíča sa nepremáha a letí si v pohode. Naše tréningy boli zúročené.
No a chýbajúcich 22 sekúnd sme strhli, plus ešte nejaké náskokové sekundičky aj pridalii.
 
Teda ja mať iné nožičky (nie tie moje paličky) a mať viac nabicyklovaného v teréne sama so sebou, mohlo to byť viac o spolupráci a menej o Tessničkinej pomoci. Buba je proste blázen, a vyslovene je v niektorých momentoch jej ambicióznosť do očí bijúca.
 
Ďakujeme organizátorom sa skvelú zábavu a PERFEKTNÉ PEČENÉ PRASÁTKO!!!!!

A ešte pikoška na záver:  Po doletení do cieľa druhého kola, v ktorom sme leteli naozaj nechutne rýchlo, Dušanko ostal až biely, keď zistil, že som mala úplne povolený šroub držiaci predné koleso. Mohlo stačiť pár otrasov navyše, a koliesko odletí. V niektorých častiach trate by to znamenalo úplne určité dokaličenie.

A ešte pikoška č. 2: Dušanko zasa ostal prezmenu nie biely, ale až zelený - umýval mi bike (bola tam nejaká taká možnosť, hadica, vyšpricovať to). A ako umýval, ohýbal sa, skláňal, i sklonil svoju hlávku až k elektrickému ohradníku pre koniky... A schytal to do čela. 
 :)
 
Takže výsledok prenádherný!!! Zhruba 5km v otrasne blatistom, nebezpečnom teréne, prvý deň za 13min 22s (preibežne druhé) a druhý deň za 12min 08s, celkovo 25min 30s, priemerná rýchlosť 23,3 km/h, PRVÉ MIESTO v kategórii BKJw, druhý najrýchlejší čas spomedzi všetkých zúčastnených záprahov!!!! Beaucerony ovládnu svet!!!!
 

            Posilňovanie sebaistoty v predvečer štartu   Soibota po štarte   Sobota na trati     

            Príchod do cieľa   Tessnička v obklopení hufu detí :))   Sobotný výstup na hrad     

            Nedela po štarte   S ľahkosťou šprintíme do cieľa! A prvé!   Ja v cieli  

                                                  Bedňa kategórie BKJw   Aj Tessník tam je, len ju nevidieť :)  

 

 

 

MEMORIÁL DANIELA LUKÁČA - MAJSTROVSTVÁ SR OFF SNOW 2010

Preteky psích záprahov na suchu, 23.-24. október 2010, Mošovce

 

S Tessničkou sme tuho trénovali, napriek tomu máme od super formy stále ďaleko. Tessa na nejakom 3-ťom kilometri pravidelne spomaľuje a začína na ňu doliehať "nevládzem", no a ja kedže sa na tréningoch len nechávam viezť, teraz na preteku sa moja nemtavosť prejavila naplno.
 

Prvý deň: Tessa na štarte zblbla do strany, následne asi 30m po štarte zblbla na asfaltovej krížiacej cestičke, kde myslela, že odbáčame. Nie, neodbáčame - nasledovalo zamotanie šnúry do kolesa, odmotávanie, strata asi 10 až 15 sekúnd. V tretine trate som ja prestala stačiť s dychom, v 2/3 mi rupla cievka kdesi v gágore (stáva sa mi to pravidelne už od čias vytrvalostných behov v škole) a hltala som krv, v poslednej tretine už aj Tessník strácal energiu, keď sa nám v jeden moment zase zaplietla šnúra do kolesa. Dumám, či zastať a rozmotávať, ale počas dumania sme tak prešli ešte pár metrov, takže to šlo. Ale jedine tak, že šnúra v napnutí, čo znamenalo ísť presne dla Tessinho tempa a neustále na to dávať veľký pozor, čo znamenalo celkom veget-tempo. Takto sme dorazili do ciela na 4-tom mieste za troma namakanými češkami (kruci, načo vôbec chodilil???), z toho jedna obávaná majsterka Europy.. Tessník v cieli umretý, ja by som od bolesti plúc aj kričala, keby aj šepot nebolel.. Fakt nepreháňam. Bolo mi velmi zle, a Tessník na tom nebol tiež úplne najlepšie.
Výsledný čas 14 minút 20 sekúnd. Na tretiu dvojicu sme mali stratu asi pol minuty, z čoho značná časť boli tie naše šnúrové a blbnúce trable. Druhý deň by sme mohli ísť bezchybne, možno by sa niečo mohlo podariť, aj ked velmi ťažko.

 

Druhý deň úplne isté vyštartovanie, prechod asfaltkou tiež, do polovice silný protivietor, ale šlo sa nám krásne. Úplný súlad so psom, ja som sa snažila menej dýchať ústami a viac zatláčať do pedálov, a viacmenej odmakať to tak, aby Tessa ťahala čo najmenej, aby sa aj ona šetrila. Výraznejšie mi pomohla vytiahnuť len do jedného kopca, ostatok sme išli rovnocenne, dolekopce boli nááádherné šprinty v krkolomných rýchlostiach. Bohužial tachometer máme "odrazený" po jednom tréningu na snehu :)  Tentokrát som si aj krajinu užila, aj Tessa vládala, aj sme do ciela došprintovali, zatial čo naši súperi údajne prichádzali umretejší. Bohužial to stále stačilo len na to naše štvrté miesto s výsledným časom 14m 21s, za troma češkami s európskymi saňovákmi. A jednu takúto čechúňku sme aj dali :))  Z oboch dní čas 28min 41s, priemerka 25,9 km/h, strata na prvú 3min 54s.

Fotky nájdete tu: http://offca.rajce.idnes.cz/Memorial_Daniela_Lukaca_-_Mosovce_2010/#

           štart     prichadzame do ciela     po dojazde

                                                 

 

 

SLOVENSKÝ NÁRODNÝ POHÁR 2010           

 
13.-14. august 2010, Kamenný Mlyn
 
 
Naše druhé agility preteky v poradí, kde sa nám darilo tak, na Tessničkine pomery, veľmi štandardne. Tak len v skratke, všetky behy boli prekvapivo fajn, Tessník vnímal, a veľmi bystro, dokonca zachránila veľa situácií, ktoré som dokafrala ja. No, paradoxne, skúšky nám nevyšli ani najmenej. Aj v prvý deň, aj v druhý deň všetko odbehané, okrem skúšok, kde sme sa vydiskovali. Napriek tomu som si z celého tohoto víkendu niesla len blažené pocity.
 
A tak, ako to už býva, sa behali každý deň tri behy: open, skúška a jumping.
 
V prvý deň sme prifrčali na prezentáciu veľmi tesne, nahlásili sme našu prítomnosť, hneď nato bola obhliadka parkúru, a hneď nato sme bežali, ako prvé v poradí. Toto poradnie nás neopustilo ani vo vštkých ďalších behoch. Čo nebolo úplne najsamsuper. Napríklad v tento prvý deň som sa ledva prezula do kopačiek, Tessa bola nevyvenčená, mne nestačil dych....proste ako neplavec v hlbokej vode. Ale beh krásny, čistý, poradie 10 z 39 (?), čo nás kvalifikovalo do finálneho behu, medzi tie najzvučnejšie mená slovenského agility. No valila som oči. Toto sa tak skoro nezopakuje :) VIDEO Z AGI OPEN NEMÁME? ALE DÁME ONEN FINÁLNY BEH, ktorý by bol inak veľmi fajn, nebyť chytáku na začiatku. K správnemu trafeniu sa na kladinu chýbal MNE jeden krôčik vzad. A bolo by to ok.
                                         http://www.youtube.com/watch?v=Ju85hlFUJBI
 Ďalej skúška veľmi jednoduchá. Ale úplný štandard - čím jednoduhší parkúr, tým viac chýb narobíme. Zložité parkúry sú to naše pravé orechové :)) No a zo skúšky DISK.  VIDEO NEDÁME :)
 
Sobotný jumping pekný, odbehnutý z nejaým jedným (?) dvoma (?) odmietnutiami. Nejaké miesto to bolo, ale nič, čo by bolo hodné si zapamätať. Asi stred štartového poľa, možno ešte prvá polovica. 
                                          http://www.youtube.com/watch?v=Urg_-pzvxRE
V nedeľu som už vedela, že nás čaká úvodný beh, takže sme prišli v dostatočnom predstihu. Agility open zasa čisto,
                                          http://www.youtube.com/watch?v=xzQYpOIpAkc
skúška zasa DISK, VIDEO NEDÁME :)
nedeľný jumping sa mi páčil, trochu som sa v parkúre stratila ja, ale fajn. Zasa nejaké poradie, nič  preborné. Ale nestratili sme sa.
                                          http://www.youtube.com/watch?v=cin8W8Lbaoo
 V nedeľu boli na programe ešte preteky teamov, kde sme sa spolčili s Luckou a holanďanom Márdin a Lenkou s krížencom Fredym a vytvorili sme team s pomenovaním Tripple trouble :) Že sme sa všetky diskli, o to pokoj :) Ale že za náš (môj a Tessin) môžem výhradne jáááááá, lebo neviem z akého popudu som mala nutkanie prebehnúť cez slalom, tak to je niečo neuveritľné, nenapraviteľné, a proste som to ten sučine totálne dokafrala. Chúďa moje psačie. Len to podškrtáva realitu, a síce, že ja som tá, ktorá sa musí ešte veľa učiť. Tessa je proste dobrá!
                                          http://www.youtube.com/watch?v=EoFK-1TAQlI
 
 
 
 
 
 
NOVOMESTSKÝ DOGTREKKING 2010
 
30 júl - 1. august 2010, Kálnica, Náš prvý LONG!!!
 
Po niekoľkých absolvovaných MIDoch mi stále viac vŕtala hlavou myšlienka na LONG, o ktorom snívam už ... no už dlhšie ako je Tessňa na svete. Však dva MIDy za sebou, to nejak musíme dať. Po uchodených 40tich, 50tich kilometroch som si v ďalšie dni skúšala chôdzu..do kopca, z kopca. Vyzeralo to všelijak, ale po zahriatí to nebolo tak strašné. Skúsime to. I prihlásila som nás na Novomestský dogtrekking, ktorého LONG mal mať dĺžku okolo 93km.
Na chatu STU v Kálnici sme dorazili vo štvrtok takmer v noci. Prejazd tmavou úzkou asfaltkou v lese bol dosť strašidelný. Chvalabohu sme (s nami aj kamaratka Majka s huskami, Dušo ostal tentokrát doma) zdarne došli a neocitli sme sa na žiadnej lesnej cestičke, kde by som sa nemala šancu otočiť – moja smrť. :D Registrácia, nejaký ten briefing, rozkladanie stanov v úplnej tme a lejaku a psychická príprava na ranný štart. Celonočné zmierovanie sa s aktuálnou situáciou nestačilo, ale na výber už nebolo. :) 
Ráno sme pobalili caky-paky a okolo 7mej vyštartovali. Asfaltka, Majkino rozpomenutie sa na itinerár a foťák, čo zabudla v základnom tábore.. Ideme iba na môj itinerár. Snáď sa nikde vzájomne nestratíme. Po úvodných kilometroch sme boli komplet mokré. V Beckove, prvá dedina v poradí, sme na seba hádzali druhú vrstvu pršiplášťov, aby nám aspoň tie veci v batohoch vydržali ako-tak suché. Luka sa už v Beckove skýval pod lavičku na zastávke autobusu a tváril sa úboho. Afekťák. Ja som už vtedy mala pol tela zacápaného od ílovitého bahna, do ktorého ma stiahol Lukáš jedným postranným úskokom. Bahnitý kopec bol taký, že som sa na ňom nevedela postaviť, šmýkala som sa dolu a Tessa so svojim 4x4 mala tiež problém stáť. Prešli sme Beckovom, poliami, lesom, stúpame na Inovec, za neustáleho lejaku. Šliapeme do tiahleho „neverending“ kopca.. Však Inovec, musí dať zabrať. TRDLAJS INOVEC!!! To bola len predzvesť Inovca, a volala sa Hradisko – v itinerári o ňom napísali „kopček, náš obľúbený“! Následne sa stratila značka, nadišli sme si „pár“. Potom spomínaný Inovec, už vážne Inovec. Neznášam ho, už tam nikdy nepôjdem! Následne pár km po hrebeni. Veľmi príjemných pár km, kde vo mne nastalo psychické zmierenie sa so situáciou, pokoj, vyžívanie sa v tomto pokoji, v putovaní, nedostatok síl už ustúpil, už proste ideme. A ideme. A ideme. Nebyť stáleho dažďa, hmly a nízkej oblačnosti, mohli sme nasávať aj krásu výhľadov. No nebolo nám súdené. Ale to nevadí, už je fajn...a s čistou mysľou konštatujem, že ak neprestane pršať a psy sa nestihnú do bivaku usušiť, skončíme už v prvý deň. Lebo vlhké psy spať len tak na zemi nenechám – klepali sa už len pri chvíľkových zastávkach. Asi do hodinky od tohto rozhodnutia prestalo pršať a ostalo len zamračené. No stačilo to na to, aby psia srsť preschla. Chvála Bohu. Z Panskej Javoriny schádzame dlllllhým tiaaahlyyym klesaním dolu do osady Kulháň, kde nás definitívne zastihla tma a spoza kríkov pri ceste sa ozvalo „kroch kroch“ – si píšte, že sme pridali do kroku! Opúšťame Kulháň, odmietame ponuku teplého nocľahu a ešte pálivejšej alkoholickej podpory jedného, inak milého miestneho, nasadzujeme čelovky a kráčame zvyšné kilometre po asfaltke na Duchonku (asi 45-ty km). Odoženieme nasraného stredoaziata, ktorý sa nám znenazdajky zjavil za chrbtami, v tej tme minieme odbočku k vode, a tak sa skladáme na súkromnom pozemku v súkromnom altánku jednej súkromnej, velmi pekne udržiavanej chatky. Ja testujem nový 3-sezónny spacák, psom rozprestieram celtu, izotermickú fóliu a na ňu moje suché, ale smradľavé veci, hneď vedľa mňa. Cez noc sme s Tessničkou popracovali na vzájomnom odovzdávaní si tepla, už sme aj v tomto zohraté.
Ráno vstávame na úsvite, prepichávam ten jeden obrí pľuzgier pospájaný z veľa veľa malých a marš ho preč skôr, ako by sa mohol objaviť majiteľ chatky! Rozchodiť stuhnuté svaly a šlachy dáva zabrať. Mne sa celkom darí, ale spolupútnička Majka je na tom horšie. Nadbehnem, čakám, oddych, nadbehnem, čakám, oddych.. takto sme prešli obcou Podhradie (pod Topoľčianskym hradom), vyšliapali sme lyžiarsky svah, našli smer tam, kde značky neexistovali...počasie praje – oblaky sa rozišli, slniečko skoro až pieklo. Ale lepšie ako celodenný lejak. Až sme došli na lúčny kopec, kde už Majka sadla a zhodnotila, že to ďalej nepôjde. Ja som zistila, že nielen foťáku odchádza baterka, ale biedne je na tom aj mobil. Sadám, opieram hlavu o ruksak a uťahane plačem. Psíky využívajú každé zastavenie na oddych v polohe ležmo. Spoločne hodnotíme situáciu, počítam, že ak teraz pridám do kroku a nejaké úseky pobehnem, mohla by nás čakať iba taká hodinka – dve chôdze po tme do cieľa. Majka si odfotila itinerár so dvojho mobilu a volá si odvoz dolu do doliny, ja beriem originál itineráru, vypínam pre istotu mobil, nech neodíde úplne, a pokúšam sa klusať ďalej. Nie je to tak zlé, ide to. Prechádzame naozaj nádherným úsekom treku – lúky, pastviny, slniečko, sem-tam chladnejší vetrík, ovečky, pastier s nemeckým ovčiakom, kone – môj najobľúbenejší krajinný ráz! Na tele mám zimomriavky a teším sa, že som neskončila spolu s Majkou. Prichádzame do chatovej oblasti Bezovec s už neopísateľne ťažkými nohami, bez energie, bez sily, nohy sa vyslovene nechceli hýbať, psíky už mali tiež dosť. Sadám v penzióne na vyprážaný syr so zemiakmi, šalátom a Kofolou, psiska dostali od personálu do misky vodičku a razom zaspali. Nakoniec sme spoločnými silami, pekne pol na pol, dojedli a vydali sa ďalej. Prechádzame živou kontrolou (ďakujem za jabĺčko a sójové rezy!), aby sme sa po chvíli na hodný čas zamotali v spleti nenájditeľných turistických značiek. Znova sme sa pošmýkali po blate, prebrodili sme kúsok lesa mimo značiek, aby sme sa konečne dostali na ten správny smer. Doslova sme vyklusali na hrad Tematín a z neho dolu do osady Hrádok Dolina.
Táto osada je pre nás kľúčová. Je asi na 70-tom km, a je to posledná možnosť predčasného konca a odvozu. Teda teraz alebo nikdy. Ďalej od tejto osady nasleduje stúpanie do nepríjemného bahnitého kopca opäť na hrebeň, kus po hrebeni a dlhé, tiahle klesanie do cieľa. Toto má mať dĺžku asi 20km a príchod do cieľa vychádza na nejakú 23-tiu hod až polnoc. Ja sa na to fyzicky cítim, psychicky som tiež ok, no nie som v tomto preteku sama - zložím nás teda pod začiatkom onoho stúpania na 15 minút, aby som odsledovala, čo na môj nápad, pokračovať až do cieľa, povedia Tessnička s Lukom. Tí v sekunde tvrdo spia. Však nech chvíľku pospinkajú. Ja niečo vypijem, odbehnem za kríček.. naťahujem späť na seba sedák a pozorujem psy, či reagujú na to, že sa o chvíľku pôjde ďalej. Reakcia nulová. Luka skrútený a oči silno zavreté, Tessa síce očká otvorila, ale naďalej necháva hlavu položenú na mojom, na zemi pohodenom batohu. Lukáškove argumenty neberiem, vždy je treba ich deliť štyrmi, aby odpovedali realite. On sa tvári, že umiera, už od 30-teho km prvého dňa...napriek tomu stále žije. Ale Tessine treba naopak štyrmi násobiť. Vychádzajúc z toho, že ona je ochotná sa pre moje modré oči aj pretrhnúť...už keď ona nereaguje na môj najmenší podnet k pokračovaniu, je to vážne. Som viacmenej rozhodnutá našu púť ukončiť, no dávam tomu ešte poslednú šancu. Psy vyzývam k pokračovaniu, asi 5 minút šliapeme do bahnitého kopca, šmýkame sa zasa v tej hnusne šmykľavej ílovine, psíčky zoradená za mnou ako vojačikovia. Zastavujem na predýchanie sa a psíčky neváhajú ani pol sekundy a utekajú z veľkého bahna do mierne presušeného mimo chodníka, aby tam ľahli a zasa v sekunde zaspali. Ten pohľad, keď tam ležali ako mrtvolky, mi nahnal slzy do očí a výčitky, že som bola tak necitlivá, aby som sa ich pokúšala ťahať do kopca aj na tých 5 minút cesty. Bolo rozhodnuté, končíme. Po chvíľke sme zišli späť do osady a zložili sme sa k spánku na trávičke pri autobusovej zastávke. Čakáme na odvoz.
Bol to veľmi náročný trek. Veľké množstvo ľudí ho nedokončilo, no zároveň bol naozaj krásny! Naozaj ohromne krásny!
No a vzhľadom na to, že LONG dokončila len jediná žena, vyslúžili sme si druhé miesto za druhý najvyšší počet prejdených kilometrov! :))

         nad Beckovom    alej    slnečnice    na hrebeni - ostrý vrch (?)       a tu už čakáme odvoz mame metál :))  mapa          

 

AGILITY TÁBOR S KK EXCEL - TRENČÍN

18.-23. júl 2010, Trenčín

 Tak som sa na to dala. Športu s názvom agility som sa nechcela venovať vôbec. Proste nie. Ale ja mienim a Tessnička mení. Ju to proste baví. A tak ked agility klub Excel Trenčín vyhlásil, že bude robiť agility tábor, rozhodla som sa pre našu účasť. No nie len kvôli táboru, ale aj kvôli návšteve mojej trenčanskej kamošky, u ktorej sme mali (ja a naša kamarátka Lucka s holandským ovčiakom Márdim) prespávať. Takže 2v1. Trénerkou mala byť akási pražáčka Mila Vrbová – v agi-športe sa neorientujem, neovládam ani pravidlá, tobôž mená pretekárov a ich úspechy. Ale fajn, ideme.

Krátko po príchode do TN sa pár vecí zasa raz zmenilo. Z nášho ubytovania u dobrej kamarátky sa stala kempovačka na tamojšom cvičáku v požičaných stanoch. Ešteže sme si tie spacáky zobrali  :) A z „nejakej pražáčky“, akože trénerky, sa vyklula tak fajn žena, vo svojom „obore“ naozaj špičková, že aa vôbec hanbím za použité slovné spojenie „nejaká pražáčka“! Konkrétne to bola niekoľkonásobná účastníčka na Majstrovstvách sveta, pretekajúca a zbierajúca množstvo víťazstiev s dvoma pudlíčkami a jednou vipetkou v tréningu. Čo tam ale po úspechoch, tie už má veľa ľudí. Ale naozaj málokto dokáže svoje skúsenosti a vedomosti podať aj ďalej a učiť druhých. A toto Mile šlo naozaj bezkonkurenčne.
Výkonnostne si nás Mila rozdelila do skupín – začiatočníci, pokročilí a pretekári, a to na základe odbehnutia jedného nenáročného parkúru. A tak vznikla dvojka „Lucia a Lucia..s ovčákmi“ jakožto pretekárky :D Nuž, zadarilo sa. To ale bol len začiatok. Pokračovanie bolo ešte lepšie, ked sme sa hned počas úvodných tréningov dostali hlbšie a hlbšie do skvelého začarovaného kruhu: môj perfekcionistický beh -> Tessina istota na prekážkach prameniaca v mojom nechaotickom vedení -> moja prehĺbená dôvera v Tessu a jej vnímavosť.. A tak sme obe bežali isto iste, a to práve vďaka Mile, ktorá sa neuspokojila so silou-mocou čisto zabehnutým parkúrom. „A ty jsi s tím byla spokojená?! A co kdybys to udělala takhle.. Víš, protože.. „ Atď.
Počas toho týždňa a tréningov ráno, večer, ráno, večer, sme sa posunuli o strašný kus dopredu. Ani nie tak technicky.. i keď práve tu som si prešla prvé dva slalomy na pravú ruku, a práve tu som začala učiť Tessňu zóny „2 on 2 off“ (pes rýchlo vbehne na zónu a bleskem sa zastaví na konci prekážky s prednými nohami na zemi a zadnými stále na prekážke, na zóne – istota, že zónu nepreskočí)... ale náš pokrok bol hlavne psychický. Prehĺbenie vzájomnej istoty v pohyboch, činoch, smeroch. Skrátka spokojnosť nadevše. O rok sme tam opäť varené-pečené!

                                         

 

ORAVSKÝ DOGTREKKING 2010

26. jún 2010, Oravská Lesná, MID - do 40km

Aaaaa tak čo by som Vám k tomuto napísala? Bolo jasné, že Oravu nevynecháme, šli sme, postanovali sme na tamojšom futbalovom ihrisku, popili, pohompáľali sme sa do strán da rytmu country hudby, spravili sme si veľmi príjemnú jednodňovú prechádzku tamojšou prírodou, pozreli sme si Kysucký skanzen, úvraťovú železnicu, prešliapali sme kus pohraničného chodníka medi SR a PL, odniesli sme si nejaké pamätné vecičky - všetko vo veľmi príjemnej atmosfére. Oravu žeriem.

Fotky nájdete tunák: offca.rajce.idnes.cz/Oravsky_dogtrekking_2010/ 

                                           my tri      skoro v cieli

 

 TRENČIANSKA POHODIČKA

Agility preteky, 12.-13. jún 2010, Trenčín

V nám známom prostredí Trenčína, medzi nám známymi ľuďmi, tentokrát v pozícii organizátora preteku, sme si odkrútili náš prvý oficiálny agility pretek s príznačným názvom Trenčianska Pohodička. Konala sa v oddychovom areáli trenčianskeho Ostrova na ploche akéhosi voľnočasového futbalového ihriska. Hneď v blízkosti sme mali reštauráciu, bufety, pláž a v ten víkend nevyhnutne potrebný Váh. Počasie sa totiž zahralo na Afriku a z nás sa snažilo spraviť opekané párečky. Jednotlivým behom vždy predchádzalo vykúpanie psov.

V sobotu i v nedeľu sme mali na programe 3 behy: Agility open (behajú všetky výkonnostné kategórie psov), Skúška LA1 (rozdelenie dľa výkonnostných kategórií na A1, A2, A3 - podľa stupňa pokročilosti. L v našej kategorii znamená "large" - veľké psy a A1 - behajúci pre dosiahnutie jednotkovej skúšky) a Jumping open (behajú všetky výkonnostné kategórie, parkúr je bez zónových prekážok) 

Môj scenár sa na prvom behu plnil, sobotný agi open nestál za veľa, ale každým ďalším behom to bolo lepšie, až sme sa dopracovali k tomu, že (citujem seba v sobotu večer) "zajtra niečo proste dáme!". I mala som pravdu. Nedeľné diskvalifikácie na agi open a jumping open veľmi preveľmi boleli, pretože vôbec nemuseli pri tej Tessinej koncentrácii byť...behalo sa nám naozaj dobre, bolo to niečo iné ako v sobotu, a úplne iné ako na tréningu. Tessa zjavne pochopila, že tu sa nehráme na opravovanie chybičiek, ale beháme, a najmä VNÍMAME naplno. Takto sa nám v nedeľu podarilo dobehnúť SKÚŠKU LA1 na známku VD kvôli nejakým tým chybám. Paradoxne sa mi tento jediný nediskvalifikovaný beh páčil zo všetkých najmenej. Joj, keby sme len dobehli tie disky! Nevadí :o) Aj tak je to dobré. N aporovnávanie sa s veľkými agiliťákmi to ešte nie je....ale bude :o)

Za fotky ďakujem Lenke s pudlíčkami Connie a Billie a za videá našej trenerke Janči a Alici s Bellou a Orianou.

OPEN AGILITY sobota: http://www.youtube.com/user/sheilisko#p/u/13/Y8sUzIAqNdY

LA1 sobota: http://www.youtube.com/user/sheilisko#p/u/12/LXKCKhfxplM

OPEN AGILITY nedeľa: http://www.youtube.com/user/sheilisko#p/u/6/9mXMv0jzJtU

LA1 nedeľa: http://www.youtube.com/watch?v=pKOZnLZjH7c

OPEN JUMPING nedeľa: http://www.youtube.com/watch?v=xG9TNW3wZJs

         

 

CHŘIBSKÝ DOGTREKKING 2010

9.-11. apríl 2010, Roštín, Česká Republika, MID = 43km

V piatok po robote sa nám nejako podarilo skonsolidovať, pobaliť na 2 a pol dňa a naložiť do auta smer Roštín v CZ za Chřibským dogtrekom, kde sme boli prihlásení na MID. Pripravili sme pre seba akúsi satisfakciu za to, že na Malokarpatskom dogtreku olgicky štartovať nemôžeme
Zvládli sme trafiť na miesto konania, do vesničky Roštín a tamojšieho kempu Kamínka, dokonca sme nič nezmeškali a na obkec k itineráru sme počkali už len zo 10 minút pri čerstvom čapovanom pivku.

Sobota 08:08 štart, moja JAASNAAA vidina trasy sa ukázala byť úplne mimo hneď od začiatku, takže sme si nadbehli zo 2 - 3km, aby sme sa oblúkom vrátili takmer na štart a stratili tak 50 minút. Rozcvička, HaHa. Ďalej to ubiehalo ani neviem ako. Ja som sa rozkrikovala na nepretržite ťahajúcu Tessu, Duško slintuškal blahom, akého fajn kamaráta (Lukinečka) on vyfasoval, zelená trávička, krásny vesnický český kraj, počasie si z nás robilo neustálym premieňaním sa srandu, ale totálnu -> slnko, krupy, mierny dážď, slnko, krátky lejak , snehové vločky, slnko, dlllllhyyyyy neustávajúci dážď na rozsiahlych lúkach bez možnosti úkrytu... asi deprimovaná odporne neempatická Tessa ťahajúca ako magor, bolavé bedrá od sedáku zarytého v chrbte od ťahajúcej Tessy a ťažký batoh zarytý v ramene, čoho výsledkom bola moja slabá chvilka rumázgania na kopci len tak.. za pochodu.. pre uvoľnenie..  Tá prešla a nastal stav "je mi to jedno, proste šlapem" .. takto sa zotmelo, Duško si nejak zvrtol už predtým chybné koleno, ale pokračoval, no bolestivo. Značenie na Slovensku je neporovnateľne lepšie - aj to sme zistili v čiernej tme, kde vidím len kužel mojej čelovky a na roztrojke žiaden rázcestník a žiadna značka .. aby sme sa nakoniec dostali na nádherne správnu cestu, no kompletne zarúbanú popadanými stromami, strmú, šmyklavú po lejaku, kde sa vraj fakt ťažko pohybovalo a orientovalo už tým, čo ten úsek šli za svetla.. Stretli sme ďalších podobných ako my, ktorí mali GPS a našli jednoducho schodnú asfaltovú cestu ako alternatívu tej zarúbanej, no mala byť o 3km dlhšia. Ideme s nimi. Po značnom čase GPSka zapípa, zahlási prepočítavanie a zahlási, že sme niekde úplne... preč. Čas na beznádejné utápanie sa vo vlastnom vyčerpaní??? Po asfaltke idú autá!!!! Jedno zastavíme, spýtame a . . . ANO!!! Cesta vedie do kempu Kamínka!!!!!! ..Akurát to nebol ten 1km, ako hovoril ujo vodič, ale to nevadíí, došli sme.

V nohách máme asi 50km. Tessňa ťahala šnúru a moje nervy do posledneho metra, Lukinko si nenápadne robil peliešky už od 35-teho kilometra vždy, ked sme sa zastavili a skúmali mapu. A je nám všetkým faaaaajn!
Ďalší deň som mala celkom problém chodiť po rovine, zato do a z kopca to stále šlo. Beriem to ako pekný základ pre rozhodovanie sa pre prípadný LONG. Pri 50km v prvý deň by sme tých 35km v deň druhý už nejak odkráčali. Teším sa. Možno už tento rok..

Fotky nájdete tu: http://offca.rajce.idnes.cz/Chribsky_dogtrekking_2010_MID/#album

                    základňa kempu Kamínka    

          

 

ŤAHACÍ TRÉNING

18. február 2010, Bratislava, pri Dunaji

Tak toto bol zrejme posledný tréning na saniach. Ak nie posledný, tak jeden z posledných v tejto sezóne určite. Deň pred bol sneh ešte ukážkový, no to, čo nás čakalo teraz, bola len nasiaknutá špongia, v ktorej mali psy čo robiť, aby ma utiahli. Preto som im dávala radšej behať len kratšie úseky. Z dvoch máme aj videá. Jedna obrovská škoda je, že sa mi nejakým nedopatrením neuložilo video prvé, štartujúce, najdlhšie, kedy boli obaja (aj Luka, nie len Tessa) prebublaní adrenalínom. Snáď nabudúce.  Možno niekedy v budúcnosti vykoumám, ako natočiť aj jazdu na bicykli - to je žúúžo!!! No takto s telefónom v ruke to pri bicyklových rýchlostiach proste nepôjde.

           

 

UKÁŽKY AGILITY pri MVP TRENČÍN

24. január 2010, Trenčín

Po asi trištvrteročnom bavkaní sa na prekážkach a parkúroch sme si skúsili vyjsť a poskackať aj medzi ľudí, na koberec záverečného kruhu výstavy psov v Trenčíne. Konali sa tam ukážky agility, na ktoré boli pozvané viaceré kluby. A tak sme si mieniili spraviť príjemný oddychový víkend spojený so zábavou. Povrch sa psom šmýkal, nadšenie a vzrušenie v Tesse prebublávalo, a viacmenej tak vyzerali aj naše behy. Nebolo to zlé, nebolo to ani dobré, bola to hlavne zábava, ktorá ale vyvrcholila do Tessinho "prepätia" na parkúre :o)  Po tom, čo som hnedé čosi poutierala (členovia trenčianskeho klubu budú mať cez ich slalom na nás veselé spomienky ešte dlho), šli sme s Tessničkou od halovej atmosféry oddýchnuť von. The end. Niečo málo tu: http://offca.rajce.idnes.cz/Ukazky_agility_na_MVP_TN_2010/

                     

                          

 

 

REVIŠTSKÝ OKRUH 

"Off snow" preteky psích záprahov, 21.-22. november 2009, Revištské Podzámčie

Po pár mesiacoch trénovania bikejöringu som sa, nabudená z Mošoviec, rozhodla zúčastniť nášho prvého preteku. Podujatie sa konalo neďaleko Žarnovice, v peknom prostredí kempu pod zrúcaninou revištského zámku. Bolo dvojdňové, pričom výsledok bol súčtom časov z oboch dní. Trasa mala 4,95 km. V prvý deň bola Tessa celkovo trošku mimo. Nevedela, čo sa od nej očakáva, v rušnom prostredí jej unikol význam nasadenia postroja, a tak na štarte trošku pohopsala, na trati chcela preskakovať pásky určujúce smer trasy, no neskôr sa vzchopila. Ja som bola tiež malinko opatrná, kvôli čomu dostalo hnusné šmyklavé blato možnosť vyhodiť ma z trate. Aj to využilo. Na moje prekvapenie sme ale zabehli veľmi slušný čas - 12min 51s. Priebežne druhé miesto. Druhý deň už bol úplne o inom. Tessia sa hrnula na štart, tam na nás "hulákala", nech ju konečne pustíme, vyštartovala s úplnou istotou a rovnako isto išla sama celú trať. Bez vyslovenia akéhokoľvek stranového povelu išla v zákrutách bezchybne, trať už poznala. Ja som takisto nasadila inú taktiku ako v predošlý deň a bahno som mienila preletieť najrýchlejšie ako sa dá. A pomohlo to, i keď zodvakrát mi predné koleso uskočilo tak, že som mala na mále. Tessník mi bol obrovskou oporou v tých pár kopcoch, ktoré sa nám postavili do cesty - nebyť jej obetavého ťahu, zliezla by som z bicykla a potlačila ho hore po svojich. Takto sme si v nedeľu zlepšili čas takmer o minútu na 12min 07s. Nakoniec sme ale ostali na tom našom druhom mieste, čomu sa, vzhľadom na to, že toto bol náš prvý pretek, strašidelne teším!!! Výsledný čas - 24:58 s priemernou rýchlosťou 23,79 km/h. Už sa tešíme na ďalší pretek!             Fotodokumentácia: http://offca.rajce.idnes.cz/Revistsky_okruh/

výprava                trať pri štarte                štart sobota

idemee - sobota                bežíme do cieľa - sobota                v cieli

štart - nedeľa                Tessino nadšenie               sme druhéé!

 

BULLDOGSHOW 2009

- v rámci kategórie "iné plemená", kde sa poradie neudeľovalo, zabehla pri 70kg - záťaži výborný čas, s ktorým by sa nestratila ani v porovnaní s naplno súťažiacimi americkými pitbullteriérmi. Vlastne by medzi nimi mala druhý najlepší čas. No je potrebné poznamenať, že ak by sme sa naozaj chceli priblížiť súťažiacim a byť fér, musela by mať Tessa pri svojej váhe naložených ešte o 10kg viac.

                                                                                                                                                                               

 

Už pri výbere šteniatka spomedzi ostatných súrodencov bolo jasné, že toto zvieratko mi dá poriadne zabrať. Aj som váhala, či som schopná toto podstúpiť, no rozhodnutie padlo - idem do toho! A tak som po veľmi krátkom čase zistila, že naše športové aktivity nezostanú len pri prechádzkach prírodou a výcviku poslušnosti. Tessa od malinkata prekypovala energiou, a tak bolo na mne, či si nechám po nociach hádzať po hlave hračky a okusovať tvár, alebo príjmem výzvu a Tesse sa prispôsobím. "B" bolo správne. Z množstva možností sa nám dostal do popredia dogtrekking, bikejöring, canicross a agility. Tessa všetku športovú činnosť vykonáva s obrovským nadšením, vkladá do toho ohromné množstvo energie, je rýchla a mrštná.

TOPlist