Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web
aktualizované: 28.03.2013 08:52:49 

Altesse Royal z Modrej Zeme

  
DUNA CUP - JOZEFOV POHÁR 2011

 

 
19.marec 2011, pretek dľa ZM, SVV1 a IPO1
 
Aaaa sláávnostne hlásim, že máme za sebou náš prvý pretek dľa skúšobného poriadku!!!
Najskôr trošku histórie: Tessníček bol od malinkata veľmi šikovný, do pol roka mal v sebe vštepené komplet základy poslušnosti a časť obrany. Potom prišla sodomia (sodoma gomora), množstvo vnímaných hovadiniek rástlo každým dňom, bolo treba nutne akútne prejsť na energiu - vymlácavací režim. Bežný výcvik sa skresal na občasné 5-minútovky (viac sústredenia by som od nej nevydolovala) a do života nám vstúpil bikejöring a agility... behanie, ťahanie, skákanie, hocičo, pri čom sa rozum používa minimálne a funguje hlavne energia a hrubá sila :))  Po tejto dlhej športovej etape sa mi dostala pozvánka na Duna Cup. Vtedy som si uvedomila, že to Tessine bujačenie už nie je tak silné, a teda by sme sa mohli prinavrátiť k riadnemu výcviku, ako sa na pracovné plemeno patrí. Dala som si predsavzatie, že tento rok "padnú" minimálne 2 skúšky z výkonu, a celé to odštartujeme účasťou na Duna Cupe. Bolo to asi mesiac aj niečo pred dátumom jeho konania.
 
Nadišiel deň D, vstávanie nechutne skoré, počasie mizerne sychravé, nuž čo už. Aspoň nám psy nepomrú teplom. Vylosovala som si trojku. To je fajn, aspoň stihnem odkukať hefty od prvého, potom počas druhého pripraviť Tessu, to bude fajn...  No, to víte. Prvý nenastúpil, druhý zvrzal poslušnosť rýchlosťou svetla, vybavený bol do pol minuty... "Kde je trojka???" 
POSLUŠNOSŤ ... hm ... ono väčšinou to tak je, že človek nie je s výžkonom nikdy spokojný a vždy je čo vylepšiť. No u nás ani nejde o vylepšovanie. Tá krepá babizňa sa rozhodla, že nepozná obraty. Ona ich ešte pred nástupom na plac robila stopercentne! Však ako čo, panička, cibri si nervy. Našťastie pán Benovič rozhodcoval našu poslušnosť priamoúmerne náročnosti skúšky, a teda strhol len pár smiešnych bodíkov. Prekvapilo ma to. Pár sme stratili ešte na aporte, kde teda nedúfam, že Tessa niekedy prestane prekusovať, ale navyše som musela spraviť polkrok dozadu, aby baba predsadla. Z poslušnosti nakoniec pekných 45 bodov.
OBRANA, z nej som sklamaná dosť. Nie z Tessinho výkonu, ale z obodovania, ktoré už nebolo také priateľské ako na poslušnosti. Ba čo viac, dostali sme menej bodov za dva pošmyky, ako pes, ktorý niektorý cvik neurobil vôbec. A to ma mrzí najviac. Nástup na obranu sme mali krásny, obehnutie prvej plenty super, energické, pribiehanie k druhej plenty s figurantom natolko energické, že sa Tessa na mokrej tráve šmykla a vykotila na bok. Následne sa pozviechala a slušne figuranta vyštekávala až do môjho príchodu. Následne vyjdenie figuranta z plenty a stretávka, útok figuranta. Tessa bez problémov zadržala, dokonca aj púšťačky sme mali pekné (čo nebolo na ZM potrebné). Potom hladké zadržanie, kde sa Tessa pri náskoku na figuranta opäť šmykla a rukáv chytila až na druhý-krát. No a nakoniec odolnosť psa, náprahy obuškom, bez problémov. No a za toto sme si vyslúžili: "ten nábeh na vyštekanie by mohol byť dôraznejší... a to hladké zadržanie by malo byť tiež prudšie.." a 43 bodov.
Teda celkom to máme za 88 bodov (zo 100) a 6. miesto (z 15-tich). Zlý výsledok to nie je, spokojná som, ALE...
 
Ako čerešničku na torte som si chcela odniesť pohár za Lukáškovu krásu v súťaži o najkrajšieho psíka. Rozhodcovskú komisiu tvoril pán minister Galko sos vojou manželkou, ktorým ale Lukáško nepadol do oka tak, ako šteniatko russla, šteniatko labíka, malé šicky, nemecká doga či stredoaziat. Tentokrát sme odišli s dlhým nosom :)
 
               ovládateľnosť na vodidle        ...ešte stále
       aport odobratý        nábeh na vyštekanie        stretávka a útok  
       Tessa bojuje        "PUSŤ"         Krašaveč Lukaško
 
 
 
X. ROČNÍK OBRANÁRSKEHO VÍKENDU s KK Turčianske Teplice
 
18.-20. jún 2010, motorest Šturec pri Turčianskych Tepliciach
 
S veľkými očakávaniami a nie tak veľkými ambíciami sme sa, nabudení po tých pár obranách, ktorými sme si prešli kvôli viacboju na Duchonke, prihlásili na obranársky víkend, ktorý už desiatykrát organizuje KK Turčianske Teplice. Program bol nasledovný:
 
piatok - po príchode zadržanie figuranta na korbe Avie, zadržanie na ihrisku oplotenom múrikom vysokým asi 150cm, kde pes musel najprv vykoumať cestu k lumpovi, zadržanie na kovových točitých schodoch vo výške, zadržanie v železničnom podchode, kle sa hulákalo a plieskalo bičom.

sobota - v starom polorozpadnutom opustenom areáli plnom budov zadržiavanie na povale preskakujúc trámy, revírovanie v pivnici s množstvom miestností, revírovanie v poschodovej budove, zadržanie cez hlboký ? val ?, hladké zadržanie v hale, zadržanie v starej podzemnej peci, zadržanie v bare, likvidácia výtržnosí na parkovisku, kde hrala nahlas hudba a výtržníci hádzali petflaše a rozkopávali kartony, zadržanie na terase, kde sa bolo treba najprv predrať schodmi, na ktorých boli porozhadzované krabice, zadržanie cez horiaci "kruh" (bol to obdlžnik...taká malá prekážočka pripomínajúca gilotinu, čo po obvode horela) a zadržanie v kruhu horiacej trávy.

nedela - hádka v lese a následný útok, prepad v lese odzadu, zadržanie v idúcom aute, zadržanie cez striekajúcu vodu, zadržanie vo velkej pletivovej klietke (kocka, do ktorej sa zmestil figurant so psom, z troch strán pletivo, zo štvrtej záves zo šnúr a petfliaš), hladké zadržanie na xy metrov.
 
Tessa mi od začiatku po koniec tohoto víkendu robila obrovskú radosť tým, ako si všetkým ľahunko prechádzala. A netešila tým len nás, no zožala pochvaly aj zo strán figurantov a iných prihlásených "účinkujúcich". Ono to behanie a lozenie kade - tade prináša svoje ovocie. Jej totiž stačí len ukázať, čo za lumpárnu som práve vymyslela, a ona sa do toho s vervou pustí. A najmä - lumpárny ju veeelmi bavia. Nebudem menovať, čo všetko a ako sme prešli. Všetko bolo super :o))) Snáď stačí len spomenúť, že zákusy neboli vždy nádherne plné, že cez oheň prechádzala iba somnou (ale prechádzala), a že revírovačky by bolo na čase už dotrénovať, pretože skrývajúceho a neútočiaceho figuranta sme zatiaľ viacmenej len vítali :o)  "ha, vidím ťa, si za boilerom...tak prečo neútočíš?".
Najviac som sa tešila práve tomu ohňu, kde som si preverila Tessinu dôveru vo mňa, tiež vyletenie na točité kovové schody do výšky, tiež zásah v noci vo vlakovom  podchode, z ktorého hučalo v hlave aj mne, nie to psom, a vyzeralo to tam ozaj hrozivo, a tiež zadržanie páchateľa v idúcom aute.
Keď toto všetko spojím s tým, akí ľudia sme sa tam postretali (šla s nami kamaratka Lucka s holanďanom Márdim a Roxyčkou, bola tam kamaratka Mirka s bradáčkou Maggie, naša úžasná sestrička Ada s paničkou Ivkou, konečne som osobne spoznala figuranta Johnyho Dírera, atď.), nemôžem mať iné, iba euforické pocity. Neviem sa dočkať budúceho ročníka.
 
                                                    
 
 
 
 
POHÁR STAROSTU OBCE PRAŠICE, 14. ročník
 
Branný viacboj kynológov, 08. máj 2010, Duchonka
 
Už po 14. krát sa na Duchonke pod Považským Inovcom zišli priaznivci kynologického biatlonu, aby súťažili o Pohár starostu obce Prašice. V májovej zeleni na brehu priehradného jazera pripravili organizátori kilometrovú trať pre žiakov, žiačky a ženy, a pre mužov troj kilometrovú. V slnečnom sobotňajšom predpoludní sa na ňu postupne vydávalo 32 pretekárov. Medzi nimi nečakane aj my.
 
Čo našej účasti predchádzalo, ste mali možnosť sa dočítať už v novinkách - vo štvrtok sa mi dostalo "pozvania", hned po tom som  telefonovala s predsedom organizátorského klubu ohľadne účasti háravej Tessy a rovno sa prihlásila na pretek, po dokončení telefonátu som sa pozrela na propozície, aby som zistila, že plazenie nevieme vôbec, a že hladké zadržanie, to je to za účasti prchajúceho figuranta a kúsačiek na rukáv, že z toho nemáme ani to kúsanie na rukáv a v obrane sme začiatočníci.. Hneď v ďalší deň, piatok, sme utekali na cvičák do Ivanky, aby som zahlásila figurantovi: "Potrebujem Tesse ukázať, ako sa robí hladké zadržanie, zajtra ideme na viacboj a na rukáv nikdy nekúsala." .. a tak sme spravili tri pokusy s koncovým už kolmpletne vyzerajúcim hladkým zadržaním, a šlo to ukážkovo. V onen piatok som sa už na učenie plazenia vykašľala a čakala v spánku do sobotného rána, dňa konania viacboja.
 
V sobotu sme zdarne dorazili na miesto konania, ešte tam nikto nebol. Počkali sme, zaregistrovali sme sa, stiahli pivko, pred štartom som sa hodila o zem s pamlskom v ruke, aby som Tesse ukázala, ako sa plazí za výdatného verbálneho povzbudzovania: "Ľahni! Plaz! Plaz! Ľahni! Plaz, plaz! Ľahni ti vravím!!! Plaz, plaz! Výborne!", po čom som sa uspokojila so záverom "to pôjde". Nasledovala prehliadka trate a čakačka na odbehnutie celého štartového poľa, pretože háravky idú posledné.
 
I prišiel náš čas. Tesne pred štartom som sa od kamarátky Kvetky dozvedela, že prvá je skočka (to hovorili, keď som nepočúvala). Tak dobre. Podala som hlásenie, Tessa podala tiež (pretože za chrbtom sa jej rozdrapoval figurant, čo "vítal" pretekárov pri poslednej disciplíne), však uvidíte na fotkách...a vybehli sme. Skočky /bariéry/ sa údajne dotkla, kde nám strhli bod, nasledujúce kladiny boli dve, aj pre psa, aj pre človeka, prebiehali sa súbežne. Potom som prestala vládať :))) a Tessa ma dotiahla na hod granátom, kde sa pes odložil a granátom bolo potrebné hodiť za stanovenú hranicu. Chyták úlohy - rozbehne sa pes z odloženia za aportíkom? Nerozbehne?  - Tessa síce sledovala, ako letel a kam dopadol, ale poslušne ostala v ľahu. Za plný počet. Pozbierali sme sa a vystrelili v ústrety tunelu, cez ktorý prebiehal psovod a pes spoločne (stačilo sa len zohnúť, bol vytvorený z celtoviny). Nasledovalo naše čerstvo "naučené" plazenie, kde to vyzeralo obdobne ako pri učení, akurát pri každom "ľahni!" Tessa ľahla ako pri odložení za pochodu a ostala ležať :))) Nuž, však aj plazenie je istá forma chôdze pri nohe :))) Tak postupným poposúvavaním Tessy: "Ľahni, plaz, plaz, ľahni, ale poď, plaz, plaz, ľahni, ale poď, plaz!" sme mali strhnutých len pár bodov - úspech. Dobehli sme na streľbu, kde šlo tiež o odloženie psa, tiež pokoj psa pri streľbe, a tiež moju mušku. Tessa odložená v ľahu, ja som počas strieľania v ľahu stratila jeden zásah, bežala som trestné kolo okolo stromu, pričom ešte počas streľby prišiel ďalší pretekár, ktorý obchádzal so psom Tessu spoza jej chrbta, vtedy Tessa znervóznela a sadla si, za čo nám strhli body za odloženie, a tiež za pokoj pri streľbe. Ale fajn, strieľať som nezabudla. Týmto sa "moje" disciplíny skončili a robota bola len na Tesse - jednak ťahať mňa, dvak ubrániť nás počas prepadu v lese, kedy tesne pred nás skočil útočník, ktorého Tessa za plný počet bodov zadržala, nehybného pustila a bežala v ústrety poslednému prchajúcemu páchateľovi na konci našej cesty za slávou - bolo treba previesť hladké zadržanie spolu s púšťaním a prisadnutím k nohe. To bola posledná disciplína, kde ja už som ledva mlela nôžkami a Tessino zadržanie tiež trošku strádalo razanciu, ale bolo krásne a bezchybné!
 
Na moje prekvapenie a obrovskú radosť nám toto vypľutie duše prinieslo perfektné druhé miesto, pričom na prvú našu sokyňu, Kvetku s Briou, sme stratili 8 bodov - nečakane na onom odložení pri streľbe. Ale absolútne mi to neuberá na tom preveľkom pocite hrdosti, samozrejme na moju frantíčku, pretože týmto mi dokázala, že vie veľmi pekne uvažovať, poskladať si jedno s duhým a správne hodnotiť aj v reále. Resp. v situáciách, ktoré sa reálu podobajú.
A pikoška pre boserono-milov na záver, a to priamo z úst posudzovateľa obrán - najlepšie zákroky voči páchateľovi, aj napriek obrovskej prevahe nemeckej dokonalosti (nemeckých ovčiakov), mali  práve dve francúzske slečny, briardica Bria a bosica Tessňa. Som na ne neskutočne hrdá!!!
 
  hlásenie          kladiny           hod granátom
  bežíme...a chystá sa prepad          vyskakuje útočník, púšťam Tessu            a má ho!
       A na záver hladké                       priradenie k nohe ... a bežíme do cieľa      
   spoločná Zborový spev Lukina a Icynky gratulácia starostu... oproti sebe sdtoja Paulovič a Paulovičová :) bedňa   
     
 
 
SOP (skúška ovládateľnosti psa)
 
    Dňa 17.07.2009 sme sa zúčastnili Tessinej prvej skúšky z výkonu, ktorú si odbila v roku a 3-och týždňoch, a teda len 21 dní po splnení spodnej vekovej hranice pre vykonanie skúšky. Organizoval ju KK Lukka / MKA Ister a rozhodnutie o prihlásení sa padlo dva týždne vopred. Aktívne sme sa teda pripravovali cez moje obedné pauzy a dva dni pred konaním skúšky sme absolvovali jednu výcvikovú hodinu na tamojšom (nám cudzom) cvičisku.
    Skúška sa skladala z časti
1) praktickej (ovládateľnosť psa na vodidle, polohy na mieste, privolanie, odmietanie potravy, prechod skupinou osôb) a
2) teoretickej (otázky pre psovoda z oblasti kynológie a chovu psov).
Tessa bola pripravená na všetko okrem odmietania potravy. Čo myslíte, kto iný by inak pod balkónmi čistil vyhodené zvyšky z obedov??? Samozrejme psovod /ja/ mieni a skúška mení:
- na odmietačke sme stratili len polovicu bodov za zožraté granule z ruky, no k nástrahám na zemi ostala ľahostajná (stále tomu neverím),
- jeden bod nám bol strhnutý za obraty na mieste (moja chyba, netušila som, že patria k ovládateľnosti),
- 7 bodov, teda najviac, sme stratili na odkladačke, z ktorej Tessa odišla! Aby som všetko objasnila, Tessa z odkladačky NEODCHÁDZA! Málokedy sa vyvalí, ešte menej sa plazí, no vôbec neodchádza! Skúste si predstaviť moje prekvapenie, keď stojím chrbtom k odloženému psovi a očakávajúc vetu "čelom ku psovi" začujem "privolať si psa". Tie dve sekundy, počas ktorých som sa otáčala a dochádzali mi súvislosti, si pamätám dopodrobna. Našťastie pri ďalšom pokuse (ktorý sme si spravili len preto, aby si Tess nemyslela, že to takto môže) si pán Strasser všimol, že Tessa odkladačku má, ovláda a vykonáva ju správne a nadelil nám za ňu aspoň 3 "body útechy". Som mu za to neskonale vďačná.
Teoretickú časť som zvládla aj s "bonusovou" otázkou o chrupe šteniec, a teda
v skúške obstála  na 87 bodov - VEĽMI DOBRE.
 
nástup na ovládateľnosť privolanie - voľno privolanie - predsadnutie privolanie - priradenie k nohe 
chôdza pri nohe  chôdza pri nohe - poklus  prechod skupinou osôb 
skúška je hotovo    aj Tess sa zaujíma          
TOPlist